Čokoládové makrónky...

 

Lebo receptov na sladkosti nikdy nie je dosť ( a hlavne na Vianoce... a blíži sa Silvester, to sa budú tiež hodiť ) :)... 

Každý rok sa snažím upiecť okrem takých tých tradičných koláčikov aj niečo iné a nevyskúšané. Už dlho som sa chystala práve na makrónky, vždy som to však len odkladala. Boli totiž pre mňa výzvou a keď som videla na nejakom blogu recept, odradila ma väčšinou práve jeho zložitosť a množstvo odporúčaní, ktoré by sa mali dodržiavať. Jednoducho, mala som pred nimi rešpekt a tak trochu som obdivovala všetkých, ktorým sa už niekedy podarili :). V chladničke sa nám však nahromadili bielky, tak som si povedala, že ich konečne po prvýkrát vyskúšam. Nech to skončí akokoľvek. Receptov a rád ako na to, som prečítala dosť, rovnako ako článkov o nevydarených prvých pokusoch, takže cieľom bolo vytvoriť niečo, čo bude aspoň trochu jedlé :)... Na začiatok som sa rozhodla nepoužívať žiadne farbivá a vyskúšať skôr tradičnejšiu kombináciu kakaa a bielej čokolády.

Recept:
Pôvodne je recept na škrupinky od Lucie, ktorej makrónky nemajú konkurenciu :).

Škrupinky:  
105 g bielkov ( treba ich od žĺtkov oddeliť niekoľko dní vopred a pred použitím nechať stáť pri izbovej teplote )
105 g krupicového cukru
138 g mandľovej múky alebo veľmi jemne mletých mandlí
125 g práškového cukru
1 ČL holandského kakaa

Náplň:
1 smotana na šľahanie
1 tabuľka bielej čokolády

• Večer pred samotným dňom D, si prichystáme základ na náplň. Smotanu na šľahanie vlejeme do menšieho hrnca, nalámeme do nej bielu čokoládu a na miernom ohni ju za stáleho miešania rozpustíme. Dávame pritom pozor, aby smotana nezačala vrieť. Za občasného premiešania necháme čokoládovú smotanu vychladnúť a na noc dáme do chladničky. Nasledujúci deň zmes už len vyšľaháme a znovu odložíme do chladničky, kým upečieme makrónky ( a dúfame, že budeme mať čo plniť :) ).
• Mandľovú múku zmiešame s práškovým cukrom a preosejeme cez jemné sitko. ( Presvedčila som sa, že zákon schválnosti platí vždy na 100% a keď niečo potrebujem, nikdy to v žiadnom obchode nemajú. Takže z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že namiesto múky stačia aj pomleté mandle. A ak ich mixér nezvládne pomlieť veľmi jemne, vôbec nevadí keď v ´´múke´´ ostanú aj malé kúsky. A vlastne ich vôbec netreba preosievať, cez to jemné sitko by to aj tak išlo len veľmi ťažko, pokiaľ nepoužijete extra jemnú mandľovú múku. A úprimne, veľmi sa mi ani nechcelo. :) ).  
• Prichystáme si dva plechy, ktoré vyložíme papierom na pečenie. Pod papier môžme vložiť vytlačenú šablónu - dá sa stiahnuť napríklad tu, alebo na papier nakreslíme podľa pohára kruhy s priemerom asi 3 cm vo vzdialenosti 2 cm ( Alebo ako v mojom prípade, zistíme, že v tlačiarni sa minula farba, vôbec nerozmýšľame nad možnosťou niečo kresliť a neskôr kolieska na papier nastriekame len tak ´´od oka´´ :) ).
• Do misy vlejeme bielky, prisypeme cukor a šľaháme na nízke otáčky, kým sa cukor nerozpustí ( asi 2 minúty ). Potom otáčky zvýšime na stredné a šľaháme, kým nedosiahneme lesklú, pevnú konzistenciu bielkov ( ďalšie približne 3 minúty ). Pridáme kakao a ešte raz na najvyššie otáčky prešľaháme ( asi 1 minútu ). Tie časy sú len orientačné a naozaj som nesledovala, koľko mi to trvalo, šľahala som tie bielka tak trochu intuitívne :). 
• Prisypeme zmes pomletých mandlí a krupicového cukru a stierkou poriadne premiešame ( ak vyberieme z misy stierku, mala by sa vytvoriť špička, ktorá pomaly klesá ).
• Zmesou naplníme vrecko ( ja som mala obyčajné mikroténové, z ktorého som odstrihla špičku tak, aby mi ostal asi 1 cm otvor ) a na pripravený plech s papierom na pečenie kolmo striekame kolieska ( alebo sa o to aspoň snažíme ).
• Každým plechom poriadne udrieme o stôl, aby unikli všetky vzduchové bubliny a necháme asi pol hodinu zaschnúť.
• Pečieme v rúre vyhriatej na 150 stupňov, 20 - 22 minút, po upečení papier stiahneme z plechu a necháme vychladnúť. Vychladnuté škrupinky plníme pripraveným krémom a necháme v chlade odležať. 

Naozaj som nepredpokladala, že by sa mi makrónky podarilo upiecť tak, aby som bola spokojná, keďže som použila mleté mandle, ktoré mali od jemnej múky ďaleko a bol to môj prvý pokus. Vlastne som tak trochu počítala s tým, že poputujú z rúry rovno do koša :). Po celý čas pečenia som teda sedela na zemi a hypnotizovala ich ( sledovať ich ako sa pečú je jednoznačne zaujímavejšie ako všetko čo vysielajú v tv :) A na moje prekvapenie sa mi až nechcelo veriť, ako to nakoniec dopadlo- nepopraskali a vytvorila sa im charakteristická ´´noha´´ :). Nie sú síce také lesklé ako by mohli byť, ale aspoň mám stále čo zlepšovať :)...

A chuť? Nikdy som makrónky nejedla, tak som si ich chuť mohla len predstavovať. Priznám sa, že som čakala niečo na spôsob neskutočne sladkých, tvrdých snehových pusiniek ( hrozné, viem :) ). A v skutočnosti? Boli jednoducho skvelé. Nadýchané, jemne kakaové a na jazyku sa až rozplývali ( sladké boli teda dosť, ale v tomto prípade mi to naozaj nevadilo :) ). A jednoznačne treba vyskúšať kombináciu so šľahačkou z bielej čokolády, pretože je úplne dokonalá! Chutili celej rodine a to je už čo povedať :)... 

A čo teda z tohto všetkého vyplýva? Naozaj sa netreba báť, vykašľať sa na všetky pravidlá a rady ako sa zaručene podaria ( alebo aspoň na väčšinu ) a vyskúšať ich, ja som bola z výsledku môjho prvého pokusu nadšená. Nie je na tom nič zložité... :) 

Pekný deň :)... L